„Na Taiwane nič nenechávali na náhodu“ – online rozhovor so Slovenkou žijúcou na Taiwane

V Číne sa cíti ako doma. Teraz žije na Taiwane v 4 miliónovom meste New Taipei City. Za 2,5 roka pozná zvyky ale aj mentalitu domácich. Nebojí sa byť v Číne, ale bojí sa o nás na Slovensku. So Sereďankou Simonou sme na diaľku urobili rozhovor k aktuálnej téme koronavírus COVID-19.

Simona, 2,5 roka žiješ v New Taipei City teda tam, kde sa s koronavírusom už domáci popasovali. Aká je tam situácia v súčasnej dobe?

Tu je to úplne v pohode. Taiwanci začali konať takmer okamžite, na nič sa nečakalo. Síce ešte tu máme okolo 50 nakazených, ale takmer každý nosí rúško a pred vstupom do niektorých obchodov, na poštu a do nemocnice nám merajú teplotu a na ruky striekajú dezinfekciu. Spočiatku boli zavreté školy, ale teraz už všetko fičí naplno. Nebojím sa tu, starosti mi robí Slovensko …

Aká je situácia so školami ? Boli zatvorené ?

Áno boli zatvorené. Ale už si nepamätám ako dlho, lebo ten koronavírus začal nejako pred čínskym Novým rokom a vtedy majú deti prázdniny. Viem, že ešte dlho potom nešli do školy, ale teraz sú školy už otvorené, ľudia pracujú. Deti teda do školy chodia, ale mám informácie, že moja bývalá škola ešte robí prednášky cez Skype. Teraz som sa spýtala spolubývajúcej a hovorí, že školy boli zatvorené asi mesiac.

Ako to bolo s obchodmi ? Boli alebo sú zatvorené ?

Obchody boli a sú otvorené. V obchodoch je všetok tovar bez obmedzení.

Aká situácia bola s kaviarňami, barmi a reštauráciami ? Boli zatvorené ?

Všetko bolo aj je otvorené, ale ľudia si tu z toho nerobili srandu ako Slováci. Tu to brali od začiatku veľmi vážne a každý sa zdržiaval doma keď nutne nemusel konkrétne niekam ísť.

Ľudia tu tak nevyvádzali ako na Slovensku. Tu sa jedine vypredali rúška a teraz sú k dispozícii myslím 2 či 3 rúška na človeka. Sú vydávané na kartičku poistenca.

Predtým tu bol SARS v roku 2003 a bolo to tu vraj dosť kritické, takže je jasné, že nechceli, aby sa rovnaký scenár opakoval. Väčšina ľudí k tomu pristupovala zodpovedne. Samozrejme nie úplne každý, všade sa nájdu ľudia hlúpi, ktorí vec podcenia. Napr. nejaký chalan sa vrátil neviem odkiaľ, samozrejme bol nakazený a išiel na párty. Bolo to nezodpovedné, no všade sa niekto taký nájde.

Čo som počula, tak všetci čo sa vrátili zo zahraničia majú povinnú karanténu a kontrolujú ich. V správach som dokonca videla, že aj nákupné centrá majú termokamery pri vstupe, takže teplotu vchádzajúcich ľudí majú pod kontrolou.

Poznáš úroveň slovenského zdravotníctva. Porovnaj ho s úrovňou zdravotníctva na Taiwane.

Veď práve … Preto sa bojím …

Určite sleduješ situáciu na Slovensku. Z čoho máš najväčšie obavy ?

Sledujem a bojím sa o rodinu. Sestrin muž ešte do pondelka chodil do roboty a pracoval v jednej hale so stovkami iných ľudí. Síce má už byť doma, ale človek nikdy nevie …

Veľmi rýchlo počet infikovaných narastá. Prečítala som si o lekárovi, ktorý sa vrátil z lyžovačky z Rakúska a potom sa promenádoval nakazený po nemocnici … alebo o nejakej žene, ktorá v Bojniciach nakazila veľa zdravotníkov. Potom tu z takýchto správ chytám infarkt. Najhoršie je, že na diaľku nemôžem nič urobiť…

Myslíš si, že sme situáciu na Slovensku podcenili ? Mám na mysli kompetentné orgány.

Myslím si, že sa nemalo čakať na to, kým sa vírus dostane na Slovensko. Podľa mňa mali kompetentní konať už predtým. Veď všetci vedeli, že je to už rozšírené všade naokolo a ako vážne na tom už v tom čase bolo Taliansko. Kompetentní si mohli uvedomiť, že je rok 2020, ľudia cestujú a na Slovensko sa vírus skôr či neskôr dostane.

Nezodpovední jedinci sú asi naozaj všade. Myslíš si, že Slováci sú iní ako Číňania. Sú Číňania zodpovednejší a zohralo úlohu to, že už podobnou epidémiou prešli ?

Podľa mňa SARS zohral veľkú úlohu. Ľudia aj kompetentní politici mali už veľa skúseností, keďže niečím veľmi podobným už prešli. Na Taiwane už nikto nič nenechával na náhodu. Tým, že majú osobnú skúsenosť, majú voči tomu rešpekt a sú disciplinovaní. (Ako som už povedala, samozrejme nie úplne všetci).

Na druhej strane Slováci nemajú žiadne skúsenosti. Neboli pripravení, nikdy s niečím podobným nikto (asi) nerátal a na Slovensku SARS ani nebol. Takže ľudia to nikdy nezažili. Na Slovensku nemajú vo zvyku nosiť rúška na verejnosti. A nie sú u nás ani tak dostupné ako tu v Ázii.

Podľa mňa keď sa už objavili správy o koronavíruse tak opatrenia mohli byť vykonávané v dostatočnom predstihu.

Simona, napíš prosím na záver, čo by si odkázala Slovákom a aké správanie im odporúčaš ?

Disciplínu !!!

Aby si uvedomili, že ide o ich životy, aby sa netlačili v davoch v supermarketoch pre toaletný papier, pretože ten ich blízkych nezachráni a ani do hrobu si ho nezoberú. Je potrebné vydržať v karanténe, robiť to, na čo zvyčajne niet čas a ak to niekoho doma nebaví, tak nech si zabehne individuálne do prírody mimo ľudí.

Radšej teraz kašľať na návštevy, ale vedieť, že sa ešte uvidíte.

Taktiež treba nosiť rúško, vyrobiť si ho ak ho nie je dostať kúpiť. Aj tu si ľudia vyrábali sami rúška a pritom sú súčasťou nášho každodenného života. A samozrejme je potrebné dbať o hygienu.

Simona, srdečná vďaka za rozhovor.

Rozhovor sme vykonali online cez viac ako polovicu zemegule. Drž sa a teším sa na ďalší rozhovor, ktorý snáď už bude pri dobrej káve v otvorenej kaviarni či na Slovensku, alebo Taiwane.