Ako som si podal ruku a hodil reč s Lechom Walesom

V osemdesiatych rokoch minulého storočia, teda ešte za čias totality ako v bývalom Sovietskom zväze, tak v Maďarsku, Nemeckej demokratickej republike, Rumunsku, Bulharsku, bývalej Juhoslávii, ale aj v Československu a samozrejme aj v Poľsku, sa niektorí odvážni ľudia začali búriť proti totalitnému režimu reprezentovaného komunistami pri moci.

V Československu to bolo založenie Charty 77 a v Poľsku hnutia Solidarita  Solidarność.

Na čelo poľského hnutia sa postavil odborový predák  Lech Walesa. Práve toto hnutie napriek tvrdým represiám zo strany komunistov, začalo písať nové dejiny zápasu za slobodu a demokraciu. A to nielen v samotnom Poľsku.

Lech Walesa bol následne prvým poľským priamo voleným prezidentom a je nositeľom Nobelovej ceny za mier.

O aktivitách Solidarity sme sa dozvedali z vysielania rozhlasových staníc  Slobodná Európa a Hlas Ameriky. Vysielanie  oboch rozhlasových staníc bolo na našom území systematicky rušené, no aj tak si vo večerných hodinách tisíce ľudí tajne prikladali rádiá k uchu a snažili sa zabezpečiť si aktuálne informácie, pred ktorými ich komunistickí súdruhovia starostlivo chránili.

Od prevratu v bývalých socialistických krajinách prešlo viac ako tridsať rokov a osobne stretnúť legendy disentu tej doby, je pre bežného človeka problematické, ak nie úplne nemožné.

Dnes od vzniku Solidarity uplynulo 40 rokov. Vtedy disident, v roku 1989 líder Nežnej revolúcie  a dnes minister Ján Budaj na sociálnej sieti napísal:

Jan Budaj

Poliaci, boli ste ladoborec, ktorý prerazil krunier sovietskeho násilia. Nech žije Solidarnošč!“

Niekedy sa však spojí náhoda so záujmom a zadarí sa. Dokonca aj osobné krátke posedenie, podanie ruky a rozhovor. Tentokrát prinášame exkluzívny rozhovor s Lechom Walesom, zakladateľom Solidarity v Poľsku a bývalým poľským prezidentom.

Stretnúť sa osobne s Lechom Walesom mi bolo cťou a splneným snom. Je totiž málo ľudí na svete, ktorí svojim konaním a odvahou priamo tak veľmi ovplyvnili naše životy.

Som nesmierne rád, že dnes už v obsiahlej zbierke originálnych artefaktov z pred roka 1989, sa nachádzajú aj originálne zápalky  Solidarnošč, na ktorých je kresba Lecha Walesu. Zápalková krabička má 40 rokov.

Poľsko ani dnes na Solidaritu nezabúda. Videli sme to osobne pri minuloročnej ceste  Poľskom (Gdaňsk-Gdyňa-Sopoty a poloostrov Hell) a návšteve Gdaňska, kde Solidarita vznikla.

V Gdaňsku je po Lechovi Walesovi pomenované aj medzinárodné letisko.

Solidarita (poľ. Solidarność) vznikla v roku 1980 ako nezávislé odbory, ale tiež predstavovala spoločenské hnutie vo vtedy komunistickom Poľsku.

V prázdninových mesiacoch prebehla v Poľsku vlna štrajkov, ktoré vyvrcholili v gdanských lodeniciach (Stocznia Gdańska). Robotníci teraz nevyšli ako v roku 1976 do ulíc (protesty proti zdraženie masla, mäsa a cukru) ale zostávali v podnikoch – okupačný štrajk. Okrem zvyčajných odborárskych požiadaviek vyhlásili aj politické požiadavky: legalizáciu nezávislých odborov. Pre komunistov by to znamenalo koniec monopolu moci.

Koncom augusta 1980 sa vedúcou postavou štrajku v lodeniciach stal elektrikár Lech Wałęsa (čítaj Vauensa). V spolupráci s odborníkmi z radov demokratickej opozície (Tadeusz Mazowiecki, Bronisław Geremek) bol vypracovaný zoznam požiadaviek, ktorý okrem ekonomických bodov (zastaviť rast cien, zvýšiť platy, stavba bytov, lepšie pracovné podmienky, dlhšia materská dovolenka, voľné soboty) obsahoval aj požiadavky politické (nezávislé odbory, právo na štrajk, obmedzenie cenzúry, prístup rôznych spoločenských skupín k hromadným oznamovacím prostriedkom, prepustenie politických väzňov, obsadzovanie funkcií podľa kompetencií a nie podľa príslušnosti ku komunistickej strane – Poľská zjednotená robotnícka strana (PZPR, poľsky Polska Zjednoczona Partia Robotnicza)). Odvolávali sa na ústavu Poľskej ľudovej republiky a rôzne medzinárodné dohody, ktoré PĽR podpísala, kde boli zakotvené rôzne práva občanov, a o ktorých si komunisti mysleli, že nikoho nenapadne, aby sa o ne zaujímal. Poľské úrady kapitulovali a 31. augusta 1980 podpísali vládni zástupcovia dohodu so štrajkujúcimi robotníkmi, ktorou PĽR pristúpila na požiadavky štrajkujúcich robotníkov, čím vlastne Solidarita oficiálne vznikla.

17. septembra 1980 sa na kongrese zjednotilo viac ako dvadsať zakladajúcich výborov podnikových odborových zväzov, ktoré sa zjednotili do jednej národnej organizácie Nezávislého samosprávneho odborového zväzu Solidarita (NSZZ Solidarność), ktorý úrady oficiálne zaregistrovali 10. novembra 1980.

Do jari 1981 vstúpilo do Solidarity 10 miliónov Poliakov (tretina všetkých pracujúcich). Solidarita vydávala vlastné noviny, čím prelomila štátny monopol na rozširovanie informácií. Solidarita však nemohla zájsť príliš ďaleko, pretože hrozila intervencia Sovietskeho zväzu ako v roku 1968 v Česko-Slovensku. Pri hraniciach Poľska sa uskutočňovali vojenské cvičenia vojakov VZ.

Toto obdobie čiastočnej (3/4) slobody (do výnimočného stavu) bolo v Poľsku nazývané Festival Solidarity.

Zdroj: Wikipedia