Cestujete do Bosny a Hercegoviny, prípadne sa vraciate z Čiernej Hory alebo Albánska? Zoberte to smerom na Podgoricu a následne cez hory na Sarajevo. A zastavte sa, Sarajevo stojí za prenocovanie v večerné posedenie v štýlových kaviarňach pri výbornom čajíku, káve alebo magickom salepe.
O Sarajeve v tomto materiáli ale prioritne reč nebude. Sarejevo si zaslúži samostatnú reportáž, na ktorej zverejnenie čitateľov včas upozorníme.
Po účelne strávenom dni poznávaním historickej časti mesta a večerného života v Sarajeve, vyrazte smerom na Zenicu. Po krátkej jazde po rýchlostnej komunikácii v pravo pozornejší človek zbadá kopce v tvare pyramíd. Hlavne jeden z nich je dobre viditeľný aj z cesty.
Ak vás zaujíma tajomno a chcete sa aj vy zapojiť medzi teoretikov „historikov“ amatérov a hodnotiť, či prepísať históriu sveta, použite výjazd z diaľnice od Sarajeva vzdialený cca 30 km smerom na mestečko Visoko. Po niekoľkých kilometroch ste v cieli. A to buď jedného možno z najväčších objavov tisícročia, alebo dobrého nápadu, ako pri troche šťastia, vnesenia tajomna a vytvorenia dostatočne úspešného marketingu, je možné vytvoriť úspešný biznis plán a minimálne atrakciu, ktorá viac menej nikomu výrazne neuškodí. Ak teda svoje presvedčenie o výnimočnosti pyramídových kopcov, labilnejší ľudia nezoberú príliš vážne.
Najskôr niekoľko informácií z Wikipedie:
Visoko je mesto a centrum rovnomennej obce v centrálnej časti Bosny a Hercegoviny, na sútoku riek Bosna a Fojnička, asi 25 km severozápadne od Sarajeva. Má asi 17 000 obyvateľov. Administratívne prináleží do kantónu Zenica-Doboj Federácie Bosny a Hercegoviny.
Údajné pyramídy nad mestom
Mesto sa v poslednej dobe dostalo do pozornosti vďaka vrchom v okolí mesta, ktoré pre svoj tvar niektorí ľudia považovali za starobylé pyramídy. Výskumu sa chopil amatérsky archeológ Semir Osmanagič, ktorý tvrdí, že vrchy okolo mesta sú pyramídy postavené minimálne 30 000 rokov pred Kristom, čím by sa stali najstaršími zo všetkých známych pyramíd.[1] Najvyššia z týchto pyramíd by tak svojou úctyhodnou výškou 220 metrov o tretinu predbehla Cheopsovu pyramídu v Egypte. Okrem údajných pyramíd sa v okolí našli aj podzemné priestory. Tieto zistenia však popiera väčšina vedcov, ktorí tvrdia, že ide o prekrucovanie faktov a v skutočnosti ide o prírodný výtvor.
Domáci obyvatelia verziu o pyramíde podporujú, pretože sa vrch stal najväčšou turistickou atrakciou mesta a pritiahol množstvo zvedavcov.
Zdroj: Wikipedia
– – –
Ešte v pred Covidovej dobe sme touto oblasťou prešli niekoľko krát a vždy sme sa do obce prišli pozrieť osobne. Nie však čerpať mimoriadnu energiu sľubovanú Dr. Semirom Osmanagićom, ktorý mal pyramídy objaviť, propaguje ich a k téme organizuje aj konferencie s účasťou verejnosti nazberanej viac menej z celého sveta.
Visko je v podstate tuctovým mestečkom, ktorému odhadovaných až 250 000 turistov ročne prichádzajúcich výlučne za pyramídami nepochybne pomôže. Nesťažujú sa ani miestni podnikatelia. Sami sme ani raz nevynecháme návštevu kaviarne a reštaurácie v meste, ako aj na kopci pod pyramídami, kde vždy parkujeme auto.
Vlastníci reštaurácií, kaviarní a rýchleho občerstvenia v meste sa teda nesťažujú.
Reštaurácia je aj blízko pri parkovisku, z ktorého je možné ísť ku pyramíde.
Výstup k pyramídam začína práve od tohto podniku. Pod sklom na stoloch je vidieť skladba návštevníkov. Mnohí totiž pod sklo vopchajú domácu menu v papierovej podobe. A tak vidíme od Hong Kongských dolárov cez menu rôznych „exotických štátov“ peniaze v priereze v podstate všetkými svetadielmi.
K pyramídam vedie kvalitné značenie, takže nikto nezablúdi. Malý domček s nejakými suvenírmi a prospektami sme zo štyroch osobných návštev našli otvorený jeden krát. No, čo sa týka suvenírov, teda nič moc…
Do žiadnej z pyramíd sa nedostaneme a tak vystupujeme aspoň tam, kde to je možné. Vidíme betónové časti deklarované ako starobylé výtvory ľudí z pred desiatok tisíc rokov a to z násobkami kvalitnejšieho betónu, aký je používaný dnes. Netušíme, či to je pravda, odborníci hovoria, že ide o číry výmysel.
Sme na úpätí jednej z pyramíd a v blízkosti jedného z otvorov do kopca. Robíme si fotografie, no žiadnu mimoriadnu energiu necíti nikto z nás. Asi sa dostatočne nesnažíme, alebo nie sme správne naladení Dr. Semirom Osmanagićom a jeho stúpencami.
„Objav pyramíd“ sa datuje do roku 2005 a to vďaka medializácii objavu v denníku Dvevni Avaz. Následne sa vhodným šírením teórie pyramíd Dr. Osmanagičovi podarilo získať pomerne slušnú základňu podporovateľov. Anthony Harding však už v roku 2006 v mene Európskej asociácie archeológov odmietol teórie o existencii týchto pyramíd a nazval ich dokonca bláznivými a absurdnými. To ale neodradilo ani Osmanagiča ani priaznivcov projektu a postupne sa na teóriu „namotali“ aj oficiálne štátne inštitúcie, ktoré do rozvoja projektu majú liať aj finančné dotácie.
Z jedného už publikovaného materiálu citujeme: „Internet počas rokov obleteli aj správy, že bosnianske pyramídy sú zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Správa dodala celému projektu veľkú vážnosť, keďže ľudia nezvyknú kontrolovať oficiálne zoznamy a uveria tomu, čo si prečítajú. Pozreli sme sa na skutočný zoznam pamiatok a v Bosne a Hercegovine sú dve. Starý most, ktorý spája dve časti mesta Mostar a jeho okolie, a most Mehmed Paša Solokovic. Žiadne pyramídy sa na zozname nenachádzajú a dokonca nie sú ani medzi pamiatkami, ktoré by sa v budúcnosti mohli do zoznamu dostať.“ (zdroj: Gaudeo.sk)
O liečivosti týchto pyramíd polemizovať skutočne netreba, každý návštevník totiž nepochybne cíti to, čo cítiť chce. Ak niekomu pomôžu k lepšiemu zdraviu, či pocitu vyliečenia, nech len pomôžu. Už aj viera dokáže liečiť, prečo potom nie lesík, prechádzka v ňom a pocit tajomna a nadprirodzena.
Samotné pyramídy ako dôležitý objav s historickou hodnotou sú teda odbornou verejnosťou odmietané. Má teda projekt zmysel?
Ako zaujímavý biznis model určite. Ako príklad stačí spomenúť Baker Street 221B., London. Adresa v rámci všeobecného prehľadu známa väčšine ľudí na svete. Ani Sherlock Holmes a Dr. Watson v skutočnosti nikdy nežili a sú len výtvorom fantázie Arthura Conana Doyla. No výtvorom dobrým, prežívajúcim naprieč storočiami. Sám som na sherlokovských príbehoch odchovaný od malička a moja prvá cesta v Londýne pri prvej návšteve tejto významnej európskej metropole, viedla práve na túto adresu.
Aj londýnska adresa Baker Street 221B. a Sherlock Holmes sú fenoménom, ktorý však generuje milióny Libier ročne. Na adresu sústavne prichádzajú tisíce listov adresované Sherlockovi s prosbou o jeho pomoc. Ľudia totiž veria v jeho nesmrteľnosť. A to je dobre. Hneď je ten svet tak trochu krajší…
– – –
V mestečku Visoko v Bosne kúpite pohľadnice či magnetky, no nič v kvalite ktorá by si zaslúžila pozornosť.
Aj niektorí ľudia,čo celý život robia zle,si myslia,že posledné pomazanie od zamestnancov Vatikánu ich posunie do neba..
Asi ste účelne zabudli napísať, že všetky kopce alebo pyramídy sú orientované na kozmický sever a pyramída Slnka s odchýlkou 0 stupňov 0 minút 12 sekúnd je najpresnejšie orientovaná na kozmický sever zo všetkých známych pyramído-kopcov.
Jasné že sa jeden z toľkých kopcov, čo máme na zemi vytvaruje ako pyramída a ešte bude aj presne nasmerovaný . Z toľkých možnosti to ani nieje snáď možné aby to tak nebolo…. V tej oblasti boli kedysi podmienky na vytvorenie takýchto útvarov tak tam vznikli. To ako sú natočené je už jedno…. A tie vzdialenosti od seba? Možno sa to celé ako jeden útvar spája pod zemou ako nejaký pravidelný horninovy útvar…. Minerály sa formujú do takých tvarov normálne a keby veľhory neboli ošlahané vetrom a vodou, tiež by inak vyzerali.