Kazašský exprezident Nursultan Nazarbajev po sebe nechal premenovať hlavné mesto krajiny a nahneval jej obyvateľov

Hlavné mesto Kazachstanu Astana – teraz Nursultan je plné kontrastov. Uvidíte tam ultramoderné mrakodrapy, ale sem tam aj  autá patriace skôr do technického múzea.

Ďalšou krajinou bývalého Socialistického sovietskeho zväzu, v ktorej od začiatku tohto roka občania vyšli do ulíc a demonštrujú, je Kazachstan. Demonštrácie vyvolal náraz cien skvapalneného ropného plynu. Na krajinu nezvyčajne veľké protesty proti zdražovaniu energií sa veľmi rýchlo premenili na demonštrácie volajúce po zmene režimu v tejto postsocialistickej republike.

Na osobnú návštevu Kazachstanu sme sa nijako špeciálne nepripravovali, nakoľko sa nejedná o krajinu nebezpečnú, vynikala len svojským vedením a to jej vtedajším samotným prezidentom Nursultánom Nazarbajevom.

Do hlavného mesta Kazachstanu vtedajšej Astany sme leteli pravidelnou leteckou linkou z Budapešti, ktorú operovala letecká spoločnosť WizzAir. Po asi štvorhodinovom lete a odbavení sa na vstupnej kontrole do krajiny sme priamo pred letiskom zistili, kde sa nachádzame. Čistá totalita a budovanie kultu osobnosti boli zrejmé už z názvu samotného letiska pomenovaného po žijúcom prezidentovi „Letisko Nursultána Nazarbajeva“.

Ubytovanie nás prekvapilo, bývali sme na 22 poschodí  jedného z troch moderných presklených mrakodrapov v centre hlavného mesta Astana s neskutočne dobrým výhľadom na novostavby, ktoré môže Kazachom závidieť prakticky každá európska metropola. Astana vždy nebola hlavným mestom Kazachstanu. Prezidentovi Nazarbájevovi sa Alma Ati ako hlavné mesto nepozdávala a tak ukázal prstom na mapu v stepi – išlo o niekdajšiu vojenskú pevnosť na severe krajiny a od roku 1997 práve tu vzniklo nové hlavné mesto Kazachstanu premenované z Akmoly na Astanu.

Mrakodrap vedľa mrakodrapu. Veľkoplošné LED reklamné panely pokrývajúce prakticky celú fasádu niektorých mrakodrapov. Veľkolepé, pompézne a mimoriadne moderné.

Dostatok finančných zdrojov prúdiacich do štátnej kasy z dostatočného nerastného bohatstva umožnili totalitnému vládcovi Nazarbájevovi vybudovať v nehostinnej stepi moderné hlavné mesto so širokými bulvármi, množstvom mrakodrapov, nákupnými centrami, reprezentatívnymi budovami Národnej banky a prezidentským palácom.

Prechádzka po Astane bola zážitkom aj pre scestovaných ľudí a to hlavne pre extravagantné architektonické riešenia použité pri výstavbe budov hlavného mesta.

Nazarbájev chcel vyniknúť za každú cenu. A tak jedno z nákupných centier umiestnil do obrovitánskeho stanu, kde obchody snáď všetkých svetových značiek sú umiestnené na niekoľkých podlažiach, okolo celého nákupného centra (z vnútornej strany) premáva vyhliadkový vysunutý vláčik a na najvyššom poschodí sa nachádza aquapark s pieskom privezeným z Maledív.

Tak akože okúpať sa pri -6 C vonku v aquaparku s niekoľkými tobogánmi a natiahnuť sa uprostred kazašskej stepi na pláži posiatej pieskom z Maledív, to chce skutočne hodne bohatú fantáziu. Nám sa to podarilo.

V nákupnom centre je množstvo atrakcií pre deti. A takých, o ktorých deti naozaj snívajú.

Jazda  po obchodnom centre vysunutým vláčikom znamená aj virtuálnu prehliadku známych dominánt svetových metropol. (foto vyššie)

Asi najznámejšou dominantou Astany je vyhliadková veža (inak lokalizovaná iba niekoľko 100m od hotela, v ktorom sme bývali), v ktorej hornej časti v presklenej gule sa nachádza plošina s do zlata odliatym odtlačkom ruky – koho iného, ako samotného Nursultána Nazarbajeva, teda vtedajšieho prezidenta krajiny.

Pri vložení vlastnej ruky do odtlačku sa človek musel pozerať smerom na prezidentský palác (po boku periférnym videním každý registroval dve zlaté budovy Národnej banky) a podľa informácií, ktoré sme získali na mieste malo ísť o spojenie s prezidentom, ktorý mal ľudí na rozhľadni vidieť online kamerou, ktorá tam skutočne bola umiestnená. Pripomínať, že priestor bol chránený bezpečnostnou službou a žarty bolo nevyhnutné úplne vynechať asi zdôrazňovať netreba.

Po potulkách mestom sme jedli a kávičkovali všade kde nás to napadlo, výber bol dobrý a ceny prijateľné. Trošku nám trvalo, kým sme pochopili, že pod budovami na všetkých bulvároch sa nachádzajú nenápadné vchody do vnútorných priestorov, v ktorých sú umiestnené ďalšie obchody, prevádzky a služby. Boli pod zemou a bežne sa stalo, že sme jedným vchodom vošli dovnútra a popod bulvár sme po niekoľkých desiatkach minút prešli do úplne inej časti ulice.

Ako som spomenul, hlavné mesto Astana sa začalo budovať v roku 1997. Asi po 20 rokoch bola infraštruktúra v tomto meste šokujúca. Počas našej návštevy teplota sa pohybovala okolo 0 až -6 C, čo však nebránilo asfaltérom v asfaltovaní ulíc a robotníkom v natieraní rôznych konštrukcií, či pódií na jednotlivých bulvároch. To vysvetľuje krátky čas, za ktorý bolo hlavné mesto vybudované.

Po meste funguje kvalitná verejná doprava, ktorej používanie je vzhľadom na rozľahlosť hlavného mesta nevyhnutné. Informačné tabule sú prehľadné a autobusy jazdia často. K dispozícii sú dokonca bicykle na zapožičanie – všetko je dostupné cez internet a dokonca aj ulice sú značené prehľadne. Informácie riešené cez QR kódy sú štandardom. Na uliciach sú informačné systémy vďaka ktorým ani turista nemusí blúdiť.

Jednoducho moderná Astana.

Naša návšteva sa uskutočnila krátko po ukončení svetovej výstavy EXPO 2017 a nám sa podarilo nafotografovať aj symbol Slovenskej republiky, ktorý bol medzi ostatnými na jednom z hlavných bulvárov.

Chcete v Astane vidieť niečo zaujímavé? Čo takto návšteva akvária. Neláme síce rekordy ako to v Dubaji v Spojených Arabských Emirátoch  (UAE), no je veľké, zajujímavé s rôznymi druhmi morských živočíchov a v klasickom presklenom tuneli návštevníkom nad hlavami plávajú aj žraloky.

Ak chcete Astanu vidieť zvrchu a iného pohľadu, odporúčame veľké Ruské kolo. Jedna otočka trvá akurát tak dlho, aby ste si výhľad na moderné mesto vychutnali a narobili dostatok fotografií.

Naša návšteva Kazachstanu sa končí. Balíme sa v izbe hotela na 22. poschodí mrakodrapu v centre hlavného mesta Kazachstan, Astany. Balíme a hovoríme – musíme sa vrátiť. Kazachstan je veľký, nie je to len o Astane.

Počas nášho pobytu sme navštívili aj bývalý sovietsky ženský GULAG, z ktorého reportáž prinesieme v samostatnom článku.

Odlietame z letiska Nursultana Nazarbajeva späť do Budapešti. Naše dojmy sú mimoriadne pozitívne. Videli sme veľa za relatívne krátky čas. A dobré peniaze. Videli sme, čo je možné vybudovať za dvadsať rokov, no to všetko je možné len vďaka financiám z nerastných surovín a – v totalitnom režime.

– – –

Po našom odchode z Astany sa do dnešnej doby toho zmenilo hodne. Asi za týždeň klesla teplota na príjemných asi -30 C, v roku 2019 sa Nursultán Nazarbajev rozhodol máličko ustúpiť v politike do úzadia a určil za seba svojho nástupcu, nového prezidenta Kasyma Žomartova Tokajevova. Aby jeho odchod z prezidentského postu nebol taký jednoduchý a aby si jeho vládnutie v Kazachstane od roku 1991 pospolitý ľud dostatočne intenzívne zapamätal, nechal exprezident hlavné mesto Astana premenovať na Nursultan. Choré? No v demokratickom svete áno, ale v totalite sú takéto extravagantné kúsky bežné.

V súvislosti s vládou tohto človeka asi neprekvapí, že prezident Nursultan Nazarbajev počas svojej vlády do významných funkcií riadení štátu dosadil svojich rodinných príslušníkov, ktorí si z krajiny urobili svoj vlastný svet. Podľa medializovaných informácií Nazarbajevova rodina aj po jeho odchode z postu hlavy štátu má ovládať značnú časť ekonomík Kazachstanu. Toto všetko v súčasnosti občanov rozhnevalo a kričia „Preč s dedom“.

Píše sa rok 2022 a faktom je, že túžba po zmenách naprieč týmito krajinami naberá na intenzite. Problémom Kazachstanu a nahnevaných občanov momentálne je odstavenie internetu a mobilných sietí, čo odpor samozrejme významne sťažuje. Vyzerá to ale tak, že nie nadlho.