Okupačná Ruská armáda stále bombarduje územie Ukrajiny a následky cíti už aj mesto Krivij Ryh

Bežný Slovák si väčšinou nedokáže ani len predstaviť rozlohu niektorých miest na Ukrajine a už vôbec sa nedokáže orientovať vo vzdialenostiach po Ukrajine.

Za niekoľko hodín sme prišli vlakom z Trnavy do Košíc. Následne za necelé dve hodiny (vrátane čakania na colnici) do Užhorodu.

Krátko po osemnástej hodine sme už sedeli vo vlaku do Kyjeva. Čakala nás noc a pol dňa cesty. V tzv. „plackartnom“ vozni spolu s viac ako päťdesiatkou ďalších ľudí využívajúcich najrozšírenejšiu dopravu naprieč Ukrajinou.

Do Kyjeva sme prišli krátko pred poludním. Neodchádzali sme ani do centra, Kyjev sme navštevovali pravidelne a tak ho poznáme dôkladne. Niekoľko hodín sme presedeli v reštaurácii viac menej v blízkosti železničnej stanice. Ešte pred odchodom sme sme niečo zjedli vo výžerke, na železničnej stanici sme urobili nákup na noc a pokračovali znovu pred večerom sme pokračovali nočákom na Donbas. Do Konstantinovky, a po druhý raz do Mariupolu.

Reportáže z ciest nájdete tu:

http://archiv.naexpediciu.sk/expedicia-donbas-2016-ukrajina/index.html

http://archiv.naexpediciu.sk/expedicia-donbas-2017-ukrajina/index.html

Obe východoukrajinské destinácie sú dnes už v podstate nedostupné – najskôr zbombardovali a následne ich Ukrajincom ukradli Rusi.

Články nájdete tu:

Obedoval som v reštaurácii s výhľadom na divadlo. Rusi ho zbombardovali a zabili v ňom stovky ľudí.

Ruská armáda na rozkaz diktátora Putina zbombardovala už aj Konstantinovku. Takto som ju videl ja…

Ukrajinský Mariupol bol priemyselným mestom na brehu Azovského mora. Ruská armáda ho na Putinov rozkaz prakticky zrovnala so zemou

Je mi smutno, keď vidím Kyjev, Mariupol a Odessu zbombardované armádou Ruskej federácie. Ako mestá vyzerali pred vojnou?

Aj do Odessy sme v minulosti cestovali vlakom, no skôr za zážitkom zo samotnej cesty v súlade s „Cesta je cieľ“, no väčšinou sme využili priame letecké spojenie Bratislavy s touto prímorskou destináciou  Ukrajiny. Spoločnosť WizzAir lietala vo výborných termínoch a len počas novembra 2019 sme Odessu navštívili dva razy.

Z Odessy nočný vlak do Kriveho Ryhu jazdil spoľahlivo. Železničná stanica v Krivom Ryhu sa veľmi nelíšila od ostatných miest, no prekvapilo samotné mesto. Nemohlo neprekvapiť. Krivy Ryh je totiž mesto dlhé zhruba 130 km. Povedané inak, mesto začínajúce v Bratislave a končiace niekde medzi Trenčínom a Ilavou.

V maršrutke sedím necelú hodinu a prichádzam na námestie. To hlavné, s pamätným tankom uprostred. Na to námestie, na ktorom asi väčšina obyvateľov mesta nikdy nebola. Čudujete sa? Ako často chodíte niekde na prechádzku do vzdialenosti sto kilometrov od domu?

Ľudia, s ktorými som sa stretol mi to vysvetlili asi takto: „bývame v jednej z častí Kriveho Ryhu a tam máme svoje centrum. To centrálne centrum je pre nás dosť nedostižné.

Áno, taxikár odomňa pýtal dvadsať Eur do časti mesta, v ktorej na darčeky čakali deti a žena Dimu bývajúceho prechodne u nás. Autobusom som išiel skoro dve hodiny. Ale našiel som nielen zastávku, ale aj samotný staručký činžiak a následne byt prenajatý Dimovou rodinou. Deti aj manželka sa darčekom potešili a ja som sa ešte neskoro večer vrátil na hotel v centre mesta. Ani navštívená rodina v centre ešte nebola.

Dva nasledujúce dni si užívam v objavených kaviarňach a objavujem nové. Cestujem svojským metrom a spoznávam mesto tak dlhé, že zo severu na juh Slovenska by sa vošlo dva razy a zo západu na východ zhruba štyrikrát.

Späť do Odessy idem autobusom. Cestovanie cez Mykolajiv po úplne zničených cestách je skôr utrpením, ako zážitkom. Som zvyknutý, to je Ukrajina. Krajina s veľkou rozlohou a pre nás stále tak trošku neznáma.

Po príchode do Odessy ešte neskoro v nočných hodinách ubytovanie na hoteli a následne cesta na letisko. Najskôr si so záujmom prezerám starú odbavovaciu halu dnes slúžiacu len na niektoré lety. Asi o dvesto metrov je hala nová a moderná. Závidieť ju v každom prípade môže aj Bratislava. Evidentne nebola otvorená dávno a zatiaľ v nej neodbavujú veľa liniek. WizzAir do Bratislavy ale áno.

Chodím po priestrannej a modernej odbavovacej letiskovej hale v Odesse a mám pocit, že som v nej omylom – sám. Dobré espresso pred odletom a následne niekoľko hodinový let domov.

Doma odovzdávam Dimovi poštu od jeho detí. A na USB stiahnuté nahrávky, ktoré ho potešili. Vážne potešili. Som rád, že som mohol pomôcť pred Vianočnými sviatkami s odvezením darčekov do Kriveho Ryhu.

To ale platilo ešte v popísanom roku 2019, 2020 a aj 2021. Agresia Ruskej armády a vojna vedená na Ukrajine aj Slovákom Ukrajinu priblížila. Rusi bombardujú aj oblasti na juhu Ukrajiny a iba nedávno bomby zasiahli infraštruktúru vodnej nádrže, čo spôsobilo zaplavovanie mesta Krivy Ryh. Priemernému Slovákovi to nehovorí nič, no ten, kto mesto videl osobne vie, čo to znamená. Pre bežných ľudí a pre Ukrajinu.

Už v roku 2015 som písal o Podnestersku, seperatistickej republike, v ktorej Rusi majú vojenskú základňu prakticky od rozpadu bývalého  ZSSR. Ide o nikým neuznanú republiku obdobne, ako tomu je v prípade teraz Ruskou federáciou násilím anektované ukrajinské územie a vyhlásenú  Luhanskú a Doneckú republiku.

Už roky dozadu som písal o tzv. „Novorusii“, ktorej vlajku mám doma práve zo separatistického Podnesterska už 7 rokov. Dnes sa to deje. Kruto brutálnou vojenskou silou a vraždením civilného obyvateľstva ruskou armádou na území Ukrajiny.

Budú Rusi pokračovať vo vojenskom dobývaní ďalšieho územia, alebo im bude stačiť, že ho zbombardujú, zabijú ďalšie tisíce civilov a zapíšu sa do svetovej histórie na úrovni hitlerovskej armády?