Gusto Stibranyi
Mohlo by to všetko dobre dopadnúť (čo však nepredpokladám), no tak či tak to bude jedno z najväčších dobrodružstiev v mojom živote.
Čo ma čaka v najbližších mesiacoch je však až natoľko zložité, že ani moja dlhodobá fyzická a mentálna príprava, dokonalý plán a ani moje bohaté cestovateľské skúsenosti nemôžu nič garantovať.
Celý čas čo budem na ceste, bude všetko otvorené. Nič nebude 100 percentné.
Moja telesná schránka, ktorá už má kadejaké „odreniny“. Moja myseľ so schopnosťou správne vyhodnocovať vzniknuté situácie a správne reagovať.
Technika, na ktorú sa nikdy nedá úplne spoľahnúť a ani dokonale pripraviť.
Aktuálna politická, spoločenská, epidemiologicka, bezpečnostná, poveternostna a čo ja viem aka ešte situácia na miestach, kde sa práve ocitnem.
Očakávam, že to všetko, čo som vymenoval a asi aj ešte množstvo iných okolností ma bude stavať pred výzvy, ktoré budem musieť riešiť.
Čaká ma 26.500 km v sedle bicykla. Bude to trvať neviem koľko. Za ideálnych okolností by to mohlo byť 211 dní čistého bicyklovania. Ale určite to bude viac.
Vyrážam z Anchorage na Aljaške a predsavzatie je prísť niekedy do Ushuaie, najjužnejšieho mesta na Ohňovej zemi v Južnej Amerike.
Toto dobrodružstvo podnikám na mojom ebajku Riese&Müller Homage Grandtour Rohloff, na ktorom sa dá aj bez väčších problémov bicyklovať aj vtedy, ak už ste úplne vyčerpali batérie. Inak, moje technické vybavenie s mojou kondíciou mi umožnuje na jedno plné nabitie prejsť 300 km s prevýšením 2000 metrov, pričom je hmotnosť naloženého biku 65-70 kg. Mám to vyskúšané.
Zďaleka nebudem prvý, kto zbicykluje túto cestu, zvanú aj PanAmerican Highway.
Ale podľa mojich informácií budem asi prvý na svete, ktorý sa na túto cestu vybral na elektrobicykli.
Vyrážam na túto púť s malým srdiečkom. Mám naozaj veľký strach. Budem celkom isto prežívať množstvo ťažkých a nepríjemných chvíl, ale tie nikdy nemôžu prekryť úžasné zážitky z mimoriadne pekných miesť a kútov našej pekrásnej planéty Zem.
Vyrážam s veľkou pokorou ku všetkému čo ma čaká.
Viem, že to bude aj veľmi bolieť. Tie státisíce zošliapnutí pedálov, tie vypotené litre telesných tekutín, tie nápory patagónskeho protivetra, tie lejaky v centralnej Amerike a v tropickom Ekvádore, tie vydreté rany na zadku od sedla, tá spálena pokožka od slnka, ten strach pred gangstrami na nebezpečných úsekoch, tie zdravotné ohrozenia v bakteriálne rozličných svetoch, malarických oblastiach a miestami možno aj od útrap smedom na dlhých vyprahnutých úsekoch na Altipláne, či na nekonečnej argentínskej pampe.
Ale taká je už raz duša a silná vôľa všetkých dobrodružných cestovateľov.
Žiadne útrapy nemôžu prevážiť zážitky z prekrásnych miest, stretnutí s dobrými ľuďmi, mimoriadnými chvíľkami na mimoriadných miestach, krátkych aj dlhších pobudnutí na magických miestach, ktoré človeka naplnia energiou a navždy sa zapíšu do pamäte.
Takýto citový a myšlienkový svet nie je pre každého. Váčšinou je vlastný len pre ľudí s dobrodružnou povahou.
Ja ju mám. Viem, a preto sa to stalo, že som teraz tu.
Okrem veĺkého predsavzatia a silnéj vôle potrebujem aj obrovskú kopu šťastia.
Držte mi palce priatelia.
A ak budete mať chuť tak si občas pozrite môj profil. Budem sa snažiť zdieľať moje zážitky čo najpútavejšie a najvyčerpávajúcejšie.
